Boris Trávníček: „Najviac ma zaujali zahraniční hráči“
Neraz sme pri písaní článkov z „mikrosveta“ zdravotne znevýhodnených v Česku zrkadlo pravdy nasmerovali na Slovensko. No akosi vždy mal pri porovnávaní konkrétnych situácií náš západný sused navrch. A to sme konfrontovali legislatívu, celospoločenské podmienky, ale aj integráciu znevýhodnených medzi zdravých. Inak tomu nebolo ani z pohľadu aktivít vyvíjaných samotnými zdravotne postihnutými. V Česku to bolo vždy lepšie, ústretovejšie, správnejšie, empatickejšie. Až sa zjavil Boris Trávníček a náš pohľad na zaostávanie Slovenska za Českom mierne upravil.
Dozvedeli sme sa, že český paralympizmus je nejednotný, nemá vytvorené vhodné podmienky pre rozvoj parašportov. Nevyloboval si ani peniaze zo štátneho rozpočtu, aby podporil najlepších parašportovcov reprezentujúcich krajinu. Parašport v Česku proste nie je v dobrej kondícii, nemá pevné základy, na ktorých sa dá stavať.
Práve preto nádejný imobilný stolný tenista Boris Trávníček (19) požiadal o slovenské štátne občianstvo. Udelené mu bolo deň pred otvorením Majstrovstiev sveta 2017 v stolnom tenise družstiev zdravotne znevýhodnených v Bratislave. A spolu s Andrejom Mészárosom na nich vybojoval pre Slovensko bronzovú medailu. (V semifinále síce prehrali s Tureckom, ale podľa reglementu majstrovstiev sa udeľujú dve bronzové medaily – pozn. aut.)
Nový prírastok v našom najúspešnejšom paraolympijskom športe sme požiadali o rozhovor a Boris Trávníček otvorene odpovedal na otázky portálu vozickar.info.
-
Prvé grify za stolnotenisovým stolom ho naučil tatko
- Vráťme sa k nedávno skončeným majstrovstvám sveta. Ako ste prežívali prvé veľké podujatie s dvojkrížom na hrudi?
– Boli to moje prvé majstrovstvá sveta vôbec a prežíval som ich veľmi radostne. Bol som veľmi rád, že sa občianstvo stihlo vybaviť včas a že som sa mohol na tak veľkom turnaji zúčastniť. Najviac ma zaujali zahraniční hráči, ktorých som doteraz sledoval len na internete a v Bratislave som konečne mohol vidieť ich hru naživo. Tiež som veľmi povďačný za skúsenosti, ktoré mi toto vrcholné podujatie poskytlo. Verím, že mi pomôžu posúvať sa v mojej športovej kariére čo najvyššie.
- Kedy ste sa vlastne so stolným tenisom skamarátili?
– K stolnému tenisu som sa dostal po úraze, ktorý ma pripútal na invalidný vozík. Keď som bol v roku 2011 na rehabilitačnom pobyte v Luži Košumberk, každý víkend za mnou jazdili rodičia. A tatko si raz všimol, že tam majú aj stôl na stolný tenis. Tak sme si zľahka pinkali a mňa to začalo baviť. Súťažne som sa začal stolnému tenisu venovať preto, lebo som znova chcel nájsť šport, v ktorom by som mohol vyhrávať.
- Kde všade ste hrali a kam bolo meno Boris Trávníček v rámci českého stolného tenisu zapísané?
– V roku 2012 som začal obchádzať turnaja Českého pohára a tým som odštartoval svoju novú športovú kapitolu života. V Česku sú každoročne najväčšou akciou národné majstrovstvá, ktoré sa tradične konajú v Ostrave. Medzi moje najväčšie úspechy patrí druhé miesto z kategórie dvojčlenných družstiev, tretie miesto z kategórie štvorhier a tretie miesto z kategórie jednotlivci Open. V Česku sa organizujú aj republikové majstrovstvá trojčlenných družstiev. V nich sa mi dva roky po sebe podarilo byť v družstve, ktoré ich vyhralo. Na všetkých podujatiach som štartoval pod hlavičkou klubu SK Moravia Brno.
-
Boris Trávníček relaxuje pri hororových filmoch
- Kedy a na základe akého podnetu ste začali uvažovať o zmene občianstva, o návrate do krajiny svojej mamy, ktorá pochádza z východného Slovenska?
– Bolo to v roku 2015. Vtedy za mnou prišiel Saša Dragas, reprezentačný tréner slovenského tímu a spýtal sa ma, či by som nechcel hrať za Slovenskú republiku. Rozhodol som sa, že pôjdem. Začal som trénovať na Slovensku a keď moja úroveň dosiahla reprezentačných kvalít, začalo sa pracovať na zmene občianstva.
- Sťahovanie nikdy nie je jednoduchý proces. Prechod z jednej krajiny do druhej je ešte zložitejší. Aké podmienky pre život máte vytvorené na Slovensku?
– V Česku som býval v malej dedinke Habrovany, asi 25 kilometrov od Brna, kde som trénoval. Teraz bývam sám v Novákoch v jednoizbovom byte. Pravidelne dvakrát denne päť dní v týždni trénujem v tréningovom centre Table tennis for all v Prievidzi. Moje tréningové centrum je od Novák vzdialené 10 kilometrov.
- A čo voľný čas, ciele a predsavzatia v mimošportovom živote?
– Medzi moje záľuby patrí počúvanie hudby rôznych žánrov, sledovanie filmov, najradšej hororových. Voľný čas – to sú aj stretnutia s kamarátmi, posilňovanie či sledovanie športových prenosov v televízii. Čakajú ma však aj vážnejšie povinnosti. Študoval som odbor verejno-správnej činnosti na strednej škole v Brne. V jarných mesiacoch sme absolvovali maturitné skúška, avšak pre mňa boli neúspešne. Z predmetu právo sa mi nepodarilo zmaturovať a tak sa budem musieť cez prázdniny učiť a túto skúšku zložiť na jeseň. Do práce sa však ani po ukončení strednej školy nepohrniem. Momentálne chcem všetko staviť na jednu kartu a tou je šport. Kým som mladý, chcem robiť čo ma baví a to je trénovanie a zdokonaľovanie sa v stolnom tenise. Dúfam, že ani po ukončení športovej kariéry nebudem musieť hľadať „civilné“ pracovné miesto. Azda sa uplatním napríklad ako tréner.
-
Nielen sa na paraolympiádu dostať, ale aj víťaziť
- Ak má byť stolný tenis alfou a omegou života, v akej „športovej lige“ by malo svietiť meno Boris Trávníček?
– Môj najbližší cieľ je dostať sa na paraolympiádu v Tokiu 2020. K tomu, aby som tento cieľ naplnil, potrebujem byť vo svetovom rebríčku do 15. miesta. A preto musím nazbierať dostatočné množstvo bodov na európskych bodovacích turnajoch. Momentálne sa nachádzam na 32. mieste, takže verím, že by sa mi môj sen mohol splniť. Dúfam ale, že raz bude moja hra na takej úrovni, že mojím cieľom nebude iba sa na paraolympiádu dostať, ale aj získavať na nej medailové umiestnenia pre Slovensko.
Foto: archív Boris Trávníček
