Inovatívne projekty pre opatrovateľov pod ochrannými krídlami Opus Lacrimosa

Karavan (obytné auto) pre vozičkára je prakticky vždy  originál. Buď si ho „na kolene“ vozičkár upravuje sám pre seba alebo špecializovaná firma podľa presných dispozícií majiteľa auta. Na septembrovom veľtrhu Rehaprotex v Brne (Česko) sa však znovu potvrdila pravdivosť porekadla – výnimka potvrdzuje pravidlo. Vystavovaný karavan Charley Tramp, majiteľom ktorého je brnenský ústav Opus Lacrimosa, môže mať prakticky ktorýkoľvek vozičkár.

Samozrejme, nie natrvalo. Je možné si ho prenajať na ľubovoľný počet dní v CityCaravan, profesionálnej požičovni karavanov. Opus Lacrimosa tým zavŕšil jeden zo svojich „veľkých“ projektov zameraných na skvalitňovanie života ťažko zdravotne postihnutých a ich opatrovateľov.

• Prevodovka umožňujúca plne automatizovaný režim jazdy

„Na začiatku tohto projektu bol zámer zriadiť službu požičiavanie bezbariérového obytného auta. Chceme dať ľuďom s ťažkým pohybovým postihnutím možnosť ísť na dovolenku bez nutnosti hľadať vhodné ubytovacie zariadenie. Stále ich je žalostne málo a telesne postihnutí si často nevyberajú dovolenkovú destináciu/trasu podľa toho, čo chcú vidieť. Rozhodujú sa podľa toho, kde nájdu bezbariérovú izbu. A túto diskrimináciu (!) sme sa rozhodli zrušiť,“ hovoril o ideovej myšlienke tohto projektu Leoš Fučík, riaditeľ ústavu Opus Lacrimosa.

Karavan v spolupráci s viacerými odborníkmi koncepčne navrhol Leoš Fučík. Cenné rady mu poskytol architekt Adam Erben z Ligy vozíčkarov, špecialista na bezbariérovosť a ergonómiu stavieb, jácht a invalidných vozíkov. Pomohol tiež Jiří Gabrhelík z požičovne obytných vozidiel CityCaravan. Technické prevedenie zabezpečila spoločnosť MAVE, ktorá sa zaoberá prestavbou osobných a nákladných áut či autobusov. Celkové náklady na prestavbu sa vyšplhali na takmer tri milióny českých korún (116 112 eur).

Relatívne vysoké náklady, vysvetľoval L. Fučík, ovplyvnil fakt, že vozidlo je v danom prevedení svetový unikát/prototyp. Konštrukčné práce boli veľmi náročné. Každá súčasť auta bola individuálne navrhnutá tak, aby spĺňala požiadavky na tuhosť, mala potrebné izolačné a estetické vlastnosti. Dôraz sa kládol i na použitie extrémne ľahkých materiálov. To kvôli zachovaniu maximálnej hmotnosti karavanu do 3,5 tony, aby na jeho riadenie stačilo vodičské oprávnenie skupiny B.

„Imobilný vodič nemôže riadiť karavan priamo z vozíka. Na presun za volant však môže použiť elektrický stropný závesný pojazdný zdvihák. Riadenie karavanu je alternatívne – klasické alebo ručné. Robotizovaná prevodovka umožňuje úplne automatizovaný režim jazdy,“ predstavoval v Brne vystavovaný karavan L. Fučík. „Elektrické stropné závesné pojazdné zariadenie vedie v koľajnici od vstupnej plošiny aj k posteli, WC, bidetu i k sprche. S pomocou zdvíhacej plošiny sa do karavanu zmestí aj externý elektrický vozík.“

• Opus Lacrimosa premení mlyn na respitné centrum

Úspešný projekt Charley Tramp nie je jediný, ktorým ústav Opus Lacrimosa pomáha opatrovateľom a ťažko zdravotne postihnutým ľuďom. Rozpracovaná je aj aktivita pod názvom Susedia plus, ktorá vychádza z nemecko-rakúskeho projektu Zeitbank. Jeho cieľom je vytváranie medzigeneračných komunít a vzájomné poskytovanie bezplatnej pomoci.

„Projekt je zameraný na skvalitnenie života seniorov. Pre naše potreby sme ho nepatrne modifikovali tak, aby umožňoval okamžitú, krátkodobú a operatívnu zdieľanú vzájomnú pomoc medzi ošetrujúcimi či opatrovateľmi,“ vysvetľoval L. Fučík.

Súčasná prax je taká, že ak sa opatrovateľ dlhodobo stará najčastejšie o svojho príbuzného, často nemôže od neho odísť ani na hodinku – dve. Pritom si neraz potrebuje vybaviť osobné veci – návštevu lekára, úradné záležitosti. Tento časový „konflikt“ sa mnohokrát nevyrieši na škodu opatrovateľa. Avšak v prípade vytvorenia komunity opatrovateľov v rámci projektu Susedia plus takýto problém už problémom nie je.

Myšlienku vzájomnej pomoci rozvinul ústav Opus Lacrimosa ešte veľkorysejšie. Vypracoval projekt výstavby tzv. respitného (hospicového) centra pre odľahčenú starostlivosť. Tento model je založený na premise, že i ten, kto sa dlhodobo stará o chorého, má tiež nárok na časovo súvislejší odpočinok.

„V jednej lokalite chceme v rokoch 2018 a 2019 zrekonštruovať starý mlyn. Vytvoríme v ňom 20 lôžok pre klientov, ktorí potrebujú celodennú asistenciu a starostlivosť. Do tohto zariadenia budú postihnutí umiestňovaní maximálne na jeden mesiac a v tom čase sa budú ich opatrovatelia venovať sami sebe,“ rozhovoril sa o pripravovanom projekte L. Fučík.

Zároveň priznal, že realizácia tohto projektu nebude jednoduchá. Len na rekonštrukciu objektu ústav potrebuje 80 – 100 miliónov českých korún (2,06 – 3,87 miliónov eur). „Musíme počkať, ako to bude u nás vyzerať po októbrových parlamentných voľbách. Ústav sa však nespolieha len na pomoc zo štátnej a verejnej správy. Koncepcia výstavby centra počíta aj so spoluprácou s kresťanskými ošetrujúcimi rádmi a kongregáciami,“ prezradil L. Fučík.

• Aj vozičkári sa musia vedieť brániť pred fyzickými útokmi

Ďalší projekt ústavu Opus Lacrimosa je výnimočný z viacerých uhlov pohľadu. V prvom rade má vzdelávací a osvetový charakter. A vo svojej podstate je bez termínu ukončenia, plniť bude kontinuálne. Jeho podstatou je zabezpečiť starostlivosť o opatrovaného v období, kedy už túto úlohu (z rôznych dôvodov) nebude môcť plniť opatrovateľ. Dá sa to urobiť formou zmluvnej dohody za finančnú či materiálnu úhradu s fyzickým alebo právnickým subjektom. Na tento účel slúžia tzv. trustové (zverenecké) fondy.

„Je to veľmi zložitá problematika, ktorá sa musí ˊušiťˊ pre každého opatrovateľa individuálne. Avšak len vytvorením zvereneckého fondu bude mať rodič – opatrovateľ istotu, že o imobilné dieťa bude dobre postarané aj po jeho smrti. Ústav nechce a ani nebude účastníkom zvereneckých fondov, keďže my len budeme opatrovateľom poskytovať cielené a fundované poradenstvo,“ približoval ďalšiu aktivitu ústavu jeho riaditeľ.

Výpočet ostatných iniciatív v prospech opatrovaných a opatrovateľov by bol značne rozsiahly – konferencie, besedy, koncertné podujatia, pripomienkovanie zákonov, kontakt s verejnou správou. Opus Lacrimosa vytvára aj systém získavania kompenzačných pomôcok, ktoré by následne bezplatne poskytoval ťažko zdravotne postihnutým. A spomenúť môžeme aj projekt sebaobrany pre vozičkárov.

„Prvá etapa kurzov aktívnej sebaobrany vozičkárov bola zahájená 5. októbra na Strednej škole F. D. Roosevelta v Brne. Odborným garantom kurzu je Fakulta športových štúdií Masarykovej univerzity v Brne. Lektorov silového výcviku nám poskytla spoločnosť Solidita, ktorá združuje bývalých príslušníkov špeciálnych policajných jednotiek (URNA). Sú medzi nimi aj vojaci so skúsenosťami z vojnových misií a bojového nasadenia zásahových jednotiek. Niektorí aj na invalidných vozíkoch po zranení v boji,“ hovoril o najnovšom projekte L. Fučík.

• Beseda s prezidentskými kandidátmi o podpore opatrovateľov

Pre ústav Opus Lacrimosa sa mimoriadne aktívny a činorodý rok 2017 ešte nekončí. V novembri budú návštevníci výstavy Caravaning Brno znovu obdivovať vydarený bezbariérový karavan Charley Tramp, na ktorom boli urobené, podľa pripomienok návštevníkov veľtrhu Rehaprotex, záverečné úpravy.  Prví záujemcovia si ho teda už budú môcť objednať na jarnú či letnú dovolenku.

Ďalšia novembrová aktivita má tak trochu politický podtext. V Café Práh sa 11. novembra uskutoční beseda s prezidentskými kandidátmi pred voľbami (12. a 13. januára 2018), ktorú organizuje Opus Lacrimosa. Riaditeľa ústavu Leoša Fučíka bude určite zaujímať, či majú vrcholoví politici prehľad o tejto problematike. A logicky sa bude pýtať na to, aké kroky by kandidáti v prípade zvolenia do funkcie hlavy štátu podnikli v prospech opatrovateľov a ich „klientov“.

No a v decembri sa uskutoční séria štyroch adventných koncertov Lacrimosa. Tieto by sa mali stať tradíciou, ktorá bude bodkou za každoročnými aktivitami ústavu v prospech opatrovateľov v Česku.

• Charley je len funkčný medzistupeň jedinečného projektu

Na záver sme si nechali jeden unikátny nápad z „dielne“ Opus Lacrimosa. Najprv však otázka: Dá sa vytvoriť väčší, veľkolepejší „dom“ na kolesách ako je bezbariérový karavan Charley Tramp? Veruže dá! Zdá sa totiž, že originálne obytné auto je pre Opus Lacrimosa len taký malý, hoci funkčný medzistupeň overujúci realizovateľnosť budúceho projektu svetovej jedinečnosti. Po prípravných projekčných prácach by totiž v roku 2019 mal svetlo sveta uzrieť špeciálny spací železničný vagón. Ako pojazdný hotel bude kapacitne upravený pre približne 10 vozíčkarov a 15 až 20 sprevádzajúcich osôb (asistenti, členovia rodiny). Mala by v ňom byť priestranná kúpeľňa so sprchovacím kútom, ale aj WC, kuchyňka či jedálenský/spoločenský priestor.

 „Celková koncepcia vnútorného usporiadania bezbariérového vagóna ešte nie je definitívna. Isté však je, že po vzore karavanu Charley bude mať po celej dĺžke vagóna nainštalovanú stropnú pojazdnú koľajničku. Premiestňovanie vozičkárov stropnými zdvihákmi teda bude bezproblémové. Chýbať nebude ani nástupná plošina pre vozík,“ L. Fučík hovoril o bezbariérových prvkov, ktoré vo vagóne musia byť.

Dodal, že cieľom skupiny zabezpečujúcej projektovú prípravu je navrhnúť taký železničný vagón, ktorý by získal oprávnenie jazdiť po železničných tratiach vo viacerých krajinách Európskej únie.

“Pri príprave tohto projektu budeme spolupracovať s železnicami štátov, ktoré význam koľajovej dopravy nepodceňujú. Už v tejto prípravnej etape vyjadrili ˊopatrnýˊ záujem o bezbariérový železničný vozeň nemecká DB a francúzska SNCF,“ prezradil na záver L. Fučík, zakladateľ a riaditeľ ústavu Opus Lacrimosa.

(j.szabo@vozickar.sk)

Ústav Opus Lacrimosa

Založil ho v lete roku 2015 (oficiálne zaregistrovaný na jar roku 2016) jeho terajší riaditeľ Leoš Fučík. Vznik ústavu podnietila skutočnosť, že opatrovatelia/ošetrujúce osoby nemajú v Česku žiadny legislatívny status. Neexistuje organizácia, ktorá by ich zastupovala. Pritom úrady práce evidujú viac ako 350-tisíc poberateľov príspevku na starostlivosť a najmenej ďalších 150-tisíc sa trvalo stará o imobilného príbuzného bez čerpania štátnych príspevkov. Z celkového počtu opatrovateľov je 96 percent žien, často opustené, ošetrujúce svoje dieťa či rodiča 24 hodín denne, 7 dní v týždni. Preto hlavným cieľom ústavu je všestranná reálna podpora zlepšovania kvality života rodín a osôb starajúcich sa o ťažko zdravotne postihnutých príbuzných.

Opus Lacrimosa od začiatku svojho vzniku úzko spolupracuje s kresťanskými inštitúciami a rehoľnými rádmi. Všetky zakladateľské listiny ústavu prešli aj schvaľovacím procesom od brnenského biskupstva, arcibiskupstvom a získali súhlasy Svätej stolice a ďalších kanonických autorít. Čestným predsedom ústavu je Otec Pavol Hověz, duchovný správca farnosti Brno-Lesná. Svatava Míčková, predsedníčka správnej rady je trustee (Treuhander – dôverný správca). Pôsobí v brnianskom Biskupstve a Kongregácii Milosrdných sestier III. rádu svätého Františka.

Názov, logo a farby ústavu Opus Lacrimosa majú tiež duchovný podtext. Žltá je farbou svätopetrovskou, fialová je farbou kardinálskou. Opus odkazuje na laické katolícke združenie Opus Bonum, čo bolo spoločenstvo ľudí starajúcich sa o zachovanie a rozvoj českej a slovenský kresťanskej kultúry. Lacrimosa sa zase hlási k Mozartovemu Requiem a neradostnému údelu ošetrujúcich, ktorým chcú podať ruku k utíšeniu sĺz.

Ďalšie články z tejto kategórie:

https://www.vozickar.info/marek-machata-pomaha-postihnutym/

https://www.vozickar.info/obcianske-zdruzenie-socialdata/

https://www.vozickar.info/predstavujeme-chranena-dielna-mikado/

https://www.vozickar.info/vozickar-herman-volf-vsetko-sa-da/