Keď je rampa architektonickou absurditou…
Najčastejšie používaným prvkom pri odstraňovaní mnohých bariér hlavne v exteriéri a pri vstupoch do budov je určite rampa. Z architektonického hľadiska najideálnejšie je, ak tvorí pevnú, neoddeliteľnú súčasť celej stavebnej kompozície. Napríklad v podobe hladkého betónového pásu pri schodoch alebo pri chodníku vedeného popri budove. Ten sa zvyčajne končí vo výške na úrovni schodov.
Pokiaľ takýto postup nie je možný, riešením je dodatočne osadená rampa rôznych rozmerov vyrobená z rozmanitých materiálov. Podstatné je, aby každá, pevná či dodatočne vybudovaná, spĺňala technické požiadavky uvedené v prílohe zákona č. 532/2002 Z. z.. Najzákladnejšou je povinnosť pri rampách dlhších ako tri metre dodržať priečny sklon maximálne 1:12. A ak má rampa dĺžku viac ako deväť metrov, musí byť prerušená dvojmetrovou rovnou plochou ako odpočívadlom.
-
Čo na tom, že rampa zrejme nebude využívaná
A práve tieto dve zákonné podmienky je niekedy veľmi ťažké dodržať. Veď na prekonanie prekážky o výške jedného metra je potrebná rampa o dĺžke 12 metrov. A neraz je potrebné pre vozičkára vytvoriť cestu, po ktorej obíde povedzme desaťnásobne vyššiu prekážku. Architekti a stavební inžinieri si aj s takým problémom poradia. Horšie však je, keď o podobe rampy rozhoduje úzkoprsý úradník alebo stavbár s klapkami na očiach. V takom prípade má rampa s „tupým“ prenesením rozmerových požiadaviek vyhlášky podobu, akú ponúkame v nasledujúcich riadkoch.
Najprv sa vyberme do 77-tisícového mesta Siedlce v Poľsku, kde modernizovali dopravný koridor. Jeden „dôsledný“ občan pri verejnom predložení pripraveného projektu zapísal „zásadnú“ pripomienku. Žiadal, aby pri schodoch spájajúcich dve výškovo nerovnako situované ulice bol vytvorený, tak ako stanovuje zákon, aj bezbariérový prechod.
Čo na tom, že schody vedú k chodníku pri obchvate na kraji mesta. Čo na tom, že v tomto priestore nie je žiadna verejná budova. Čo na tom, že v tejto lokalite, značne vzdialenej od centra, po chodníku prejde minimum chodcov a nieto ešte vozičkár. Ak tam architekt zakreslil schody, musí sa vybudovať aj „cesta“ pre vozíky. To je predsa zákon!
Mesto nemalo záujem tento nedostatok odstrániť inštaláciou výťahu či zvislej plošiny. Je to údajne drahé riešenie a navyše, o také zariadenie sa treba starať, vyhlásil úradník. A tak vedľa schodoch vyrástla prakticky bezúdržbová betónová rampa s dvanástimi ramenami o celkovej dĺžke asi 250 metrov.
Takže zákon bol nakoniec do bodky naplnený. Čo na tom, že formou parádnej architektonickej absurdity.
-
Projekt rekonštrukcie zmenený na poslednú chvíľu
Druhá rampa v podobe architektonickej absurdity je u našich južných susedov. Priamo vo Viedni. Unikátne „rampobludisko“ so 14 ramenami obdivujú vozičkári i turisti na strmej ulici Thurngasse v 9. mestskom okrese neďaleko stanice metra Schottentor.
Viac ako 100-ročná ulička je pomenovaná po grófke von Thurn-Valsassina (*3. 2. 1780 – †15. 4. 1828). V tomto priestore bola pôvodne veľká záhrada, ktorá patrila jej rodine. Pri pozemkových úpravách v roku 1823 bola záhrada rozdelená na 26 parciel. A strmá ulička spájala dlhými schodmi Währingerstrasse a Lichtenštajskú cestu priečnou bránou. Dnes ulica spája Wasagasse hore smerom k Währingerstraße.
Pred viac ako dvadsiatimi rokmi sa mestská samospráva rozhodla uličku zásadne zrekonštruovať. A tá dostala úplne novú podobu. Široké schody zapĺňali celú uličku a v strede boli osadené veľké balvany ako forma priestorovej architektúry.
Tesne pred dokončením rekonštrukcie jeden mestský úradník náhodne listoval vo vyhláške. A prišiel na to, že stavba nebude môcť byť skolaudovaná. Pri každom schodisku totiž musí byť možnosť dostať sa hore/dole aj ľuďom s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie. A tak bola zmenou projektu zákonná povinnosť naplnená aj na ulici Thurngasse vo Viedni.
-
Rampa ako výsledok urazenosti po prehratej bitke
Za ďalšou megarampou poletíme – smer USA, juhozápadné pobrežie, San Diego v americkom štáte Kalifornia. Veľký školský športový areál v tomto viac ako 1,3-miliónovom meste zrekonštruovali za „ťažké“ milióny v roku 1995. Odvtedy sa množili sťažnosti jednotlivcov i skupín, že do areálu sa nedostanú pohybovo hendikepovaní žiaci či diváci. Postupne sa sformovala silná akčná skupina sťažovateľov na čele s Gerrym Knüppelom vyučujúcim telesnú výchovu v strednej škole Clairemont. Tú navštevujú aj študenti s pohybovým postihnutím.
Mestských úradníkov nepresvedčila argumentácia, že z 95 miliónov dolárov určených počas štyroch rokov na opravu, rekonštrukciu a modernizáciu škôl v meste by sa mohlo vyčleniť niekoľko tisíc dolárov na vybudovanie bezbariérového prístupu na mestské športoviská. A tak sa ľudia sťažovali vyššie a vyššie. Nakoniec sa ich ponosy v roku 2014 dostali až na federálny úrad občianskych práv amerického ministerstva školstva. A vrchný dozorca Terry Gier rozhodol, že mesto San Diego musí najneskôr do konca roku 2015 vybudovať bezbariérový prístup na mestský školský športový areál.
Mesto muselo pod hrozbou tvrdých sankcií tento príkaz akceptovať. Možno ovplyvnení urazenosťou, že túto „vojnu sťažností“ prehrali, sa mestskí úradníci rozhodli urobiť zadosť zákonu ozaj zvláštnym spôsobom. Jeho výsledkom je rampa s ôsmimi dlhými ramenami, ktorú málokto využíva.
-
Povinnosť vybudovať bezbariérový prístup
Posledná rampa – architektonická absurdita, ktorú sme navštívili, je v Škótsku. V niektorých mestách Veľkej Británie platí nariadenie, že mestská správa je povinná oprávneným žiadateľom vybudovať bezbariérový prístup z chodníka do domu. Preto Clare Lallyová zo Západného Dunbartonshiru o splnenie tejto zákonnej povinnosti pre svoju imobilnú dcéru žiadala celé dva roky. Kto vie, či za vyriešením jej žiadosti bola len tuposť mestského úradníka alebo… Rampa s deviatimi ramenami, ktorá bola na jeho pokyn postavená, zlikvidovala celú záhradu pred domom. Dlhá je 60 metrov a stála 40-tisíc libier (takmer 44 500 eur), čo je určite omnoho viac ako povedzme zakúpenie zvislej plošiny.
Rampa je každému na smiech. Dostať sa cez ramená tohto „bludiska“ si vyžaduje veľmi veľa námahy pri otáčaní sa v jednotlivých rohoch. Radosť z nej majú len malí skateboardisti zo širokého okolia, ktorí ju začali využívať ako tréningový priestor.
Ďalšie články z tejto kategórie:
https://www.vozickar.info/trikrat-silovy-rekord/
https://www.vozickar.info/bungee-jumping-nefalsovany-adrenalin/
https://www.vozickar.info/bystrianska-jaskyna-je-pristupna-aj-pre-vozickarov/
https://www.vozickar.info/volny-pad-zvlada-vozickar-omnoho-lepsie/
