Paradrezúra na Slovensku stále v plienkach

Hipoterapia je známa už z dávnoveku. Prvá zmienka o liečbe pomocou koní je od Hippokratesa (460 – 370 pred naším letopočtom). Prirodzeným pokračovaním tejto rehabilitačnej metódy využívanej pri mnohých zdravotných postihnutiach sa stalo športové jazdenie hendikepovaných. Medzi najčastejšie jazdecké odvetvia patrí paradrezúra (samostatné drezúrne jazdenie na koni) a paravoltiž (gymnastické cvičenie na koni). V posledných rokoch sa stretávame aj s parawesternom.

• Paradrezúra v spoločnej federácii s drezúrou

Klasickou jazdeckou disciplínou upravenou pre športovca s telesným postihnutím je paradrezúra. Jazdec predvádza s koňom v presne vymedzenom priestore predpísané cviky/pohyby. Veľmi obľúbenou je voľná zostava s hudbou. V rámci tejto súťažnej disciplíny musí jazdec v stanovenom časovom limite predviesť predpísané cviky, ktoré môže zoradiť podľa vlastného uváženia.

Drezúrne súťaže pre jazdcov so zdravotným postihnutím sa začali organizovať v 70. rokoch minulého storočia v Anglicku a Škandinávii. Prvé majstrovstvá sveta, súčasťou ktorých bola paradrezúra, sa konali za účasti ôsmich krajín v roku 1987 vo Švédsku. Na druhých majstrovstvách sveta v roku 1991 v Dánsku bola založená medzinárodná federácia tohto nového športu. Známa bola pod skratkou IPEC (The International Paralympic Equestrian Committee). V roku 2006 sa pripojila k dlhšie existujúcej jazdeckej federácii FEI (La Féderation Equestre Internationale). Zaradená do nej bola pod názvom  Para-Equestrian ako jeho 8. disciplína.

Svoju paraolympijskú premiéru paradrezúra zažila v Atlante 1996. Súťaží sa zúčastnili športovci s telesným i zrakovým postihnutím, muži i ženy spoločne v rôznych skupinách postihnutia v dvoch drezúrnych disciplínach – v championships teste a voľnej jazde na hudbu.

Paradrezúra sa hodnotí podľa rovnakých pravidiel ako klasická drezúra. Jazdci však majú možnosť použiť kompenzačné pomôcky pre ich hendikep. Pri súťažení sú rozdelení do piatich kategórií – 1a, 1b, 2, 3 a 4. V najťažšej 1a kategórii je povolený len krok koňa. V najľahšej 4. kategórii je pripúšťaný už aj cval a preskoky koňa cez prekážky.

• Slovenka sa chystá na svoju druhú paraolympiádu

Na Slovensku sa paradrezúra „objavila“ v rokoch 2006 a 2007. Po prvý raz sme mali v tomto športovom odvetví zastúpenie na paraolympiáde v roku 2008, ktoré sa konali v Číne. Na rozdiel od väčšiny súťaží, ktorých domovom bol Peking, jazdci súťažili v Hongkongu. Slovensko reprezentovala v tom čase 29-ročná Bratislavčanka Katarína Jobbágyová. V úvodnej disciplíne – drezúra obsadila výborné siedme miesto. Vo voľnej jazde na hudbu skončila dvanásta. V Číne súťažila na požičanom koni z Maďarska.

Katarína Jobbágyová sa paraolympiády 2008 mohla zúčastniť len na základe pridelenia voľnej karty na meno. Slovensko totiž nespĺňalo stanovené podmienky v počte športovcov,  rozhodcov či v pravidelnej účasti na medzinárodných podujatiach. Aj pre to sme v Londýne 2012 nemali v tomto športe zastúpenie.

Aktuálna situácia nie je príliš odlišná oproti minulosti. S tým rozdielom, že Katarína už má vlastného koňa. Pre paraolympiádu v Rio de Janeiro schválila FEI 78 miest. Prvou možnosťou bolo kvalifikovať sa na základe rankového postavenia družstiev od 1. novembra 2014 do 31. januára 2016. Do tohto obdobia boli zaradené i MS 2014 (tri družstvá) a ďalších 18 medzinárodných pretekov, usporiadaných prevažne v Európe. K. Jobbágyová sa kvôli nedostatku financií zúčastnila len majstrovstiev sveta v roku 2014 a troch pretekov vrátane majstrovstiev Európy v roku 2015. A to je príliš málo pre získanie dobrého rankového postavenia. Napriek tomu do Ria pocestuje a v disciplíne paradrezúra bude Slovensko reprezentovať na základe udelenia tzv. bipartitnej karty (rozhovor s Katkou o príprave na Rio sme uverejnili v júni pod titulkom Športom Katky Jobbágyovej je paradrezúra).

• V Česku nielen paradrezúra, ale aj paravoltíž

U našich západných susedov sa paradrezúra začala rozvíjať v rovnakom období ako na Slovensku. Jej súčasná úroveň je však neporovnateľne vyššia. Už v roku 2009 Česko spĺňalo všetky požiadavky medzinárodnej jazdeckej federácie. V kluboch pracovali šiesti vyškolení tréneri, piati klasifikátori a štyria rozhodcovia. Každú jeseň sa v Česku konajú národné majstrovstvá v paradrezúre za účasti minimálne ôsmich parašportovcov.

Hendikepovaní sa zúčastňujú aj súťaží so zdravými jazdcami, avšak bez skokovej časti. Úroveň ich jazdeckých výkonov je vysoká. Česká paradrezúra má zrakovo postihnutých jazdcov, športovcov bez jednej z dolných končatín. Jeden súťažiaci zúčastňujúci sa aj medzinárodných súťaží nemá horné končatiny. Opraty preto drží v ústach.

V Česku sa úspešne rozvíjajú aj ďalšie jazdecké disciplíny zdravotne postihnutých. Paravoltíž cvičí pravidelne 12 hendikepovaných športovcov, ktorí sa ročne zúčastňujú 40 – 60 pretekov. V tomto športovom odvetví jazdec predvádza na neosedlanom koni gymnastické a umelecké figúry jednotlivo alebo v pároch.

Paravozatajstvo je druhou najčastejšou parajazdeckou disciplínou vo svete. Určené je pre jazdcov s nadváhou, resp. pre tých, ktorí z rôznych zdravotných dôvodov neudržia rovnováhu na chrbte koňa alebo nedokážu sedieť obkročmo.

Parawestern je mladá športová disciplína vychádzajúca z klasických westernových disciplín. Najvýhodnejšie pre hendikepovaných jazdcov je western pleasure, trail a western horsemanship. Samostatné preteky pre zdravotne znevýhodnených jazdcov sa zatiaľ neorganizujú. Súťažia so zdravými jazdcami, pričom je rozpracovaná  metodika  ich samostatného hodnotenia.

(j.szabo@vozickar.sk)

Ďalšie články z tejto kategórie:

https://www.vozickar.info/sportom-katky-jobbagyovej-paraderezura/

https://www.vozickar.info/boccia-priviedla-andrejcika-na-paraolympiadu/

https://www.vozickar.info/biliard-vozickarov-hlada-novych-hracov/

https://www.vozickar.info/sport-usity-pre-telesne-postihnutych/

https://www.vozickar.info/vrazedna-lopta-pre-invalidny-vozik/