Ukončený národný projekt vyvolal paniku

Osamelá 89-ročná žena, keď sa to dozvedela, s plačom vyhlásila, že už sa jej nechce žiť. Vraj jej majú dať lieky na spanie k posteli a ona ich sama všetky naraz zje. Muž na invalidnom vozíku, po tej istej správe, upadol do hlbokej depresie. Znovu si predstavil chvíle spred dvoch rokov, keď po páde z postele či vozíka zakaždým niekoľko hodín bezmocne čakal na pomoc. A mladá žena po tejto jóbovej zvesti so spätými rukami prosila svojho zamestnávateľa, aby ju uvoľnil z práce, ale nezobral na jej miesto žiadneho nového stáleho zamestnanca. Vraj sa o dva-tri mesiace vráti, lebo bez práce budú znovu po dvoch rokoch trieť neskutočnú biedu.

• Národný projekt sa skončil a ľudia tíško sedia v kúte

Nálady plné beznádeje sú po októbri na Slovensku v stovkách domácnostiach. Nehľadajte však za týmito stavmi skľúčenosti žiadny neznámy mimozemský vírus meniaci postoje a správanie sa ľudí. Príčina je omnoho prozaickejšia a pre Slovensko azda až typická – končí národný projekt, ktorý bol pre zdravotne hendikepovaných výhodný. Nahradí ho nový národný projekt, ale ešte sa nevie kedy. No už sa vie, že sa jeho nastavenie zmení, aj keď to predošlé bolo pre ľudí dobré.

Pre Slovákov je však typická aj odovzdanosť tých, ktorých sa to bezprostredne týka – nebúria sa, neorganizujú verejné protesty, nevytvárajú spoločenský tlak na tých, ktorí rozhodli v ich neprospech. „Poškodení“ sú schovaní niekde v kútiku a každý osve potichu nadáva na neprajnú „úradnú moc“.

• Národný projekt pomáhal viac ako tritisíc ľuďom

Pre pochopenie neskutočného podrazu, ako to niektorí „poškodení“ vnímajú, sa musíme vrátiť po časovej osi do nedávnej minulosti. V roku 2014 vláda SR, s finančnou podporou 28 miliónov eur od Európskej únie (EÚ), vyhlásila Národný projekt Podpora opatrovateľskej služby. Jeho cieľom bolo rozšíriť dostupnosť domácej opatrovateľskej služby a tým umožniť ľuďom so zdravotným postihnutím zotrvať v kruhu svojej rodine s potrebnou odbornou pomocou. Trvanie projektu bolo z dôvodu ukončenia programového obdobia EÚ stanovené na október 2015.

Realizáciou tohto projektu, o ktorom sme informovali na portáli vozickar.sk v príspevku pod titulkom Tisíce opatrovaných vďaka únii koncom apríla, sa zvýšila nielen kvalita života opatrovaných. Národný projekt výrazne uľahčil život aj najbližším rodinným príslušníkom, ktorí sa neraz s vypätím všetkých síl o svojich zdravotne hendikepovaných príbuzných starali prakticky dvadsaťštyri hodín denne.

V konečnej fáze v októbri 2015 národný projekt dával prácu vyše 3 600 opatrovateľom, ktorí sa starali o viac ako tritisíc ľudí so zdravotným postihnutím. Niektorým postačoval jeden opatrovateľ na osem hodín, iní, s ťažším postihom, využívali aj 24-hodinovú opatrovateľskú službu. Národný projekt bol skutočne významnou pomocou štátu zdravotne znevýhodneným ľuďom.

• Pozitívna správa nemusí byť úplne pozitívna

Aj keď všetci zainteresovaní od začiatku vedeli, že národný projekt má presne ohraničené obdobie trvania, mnohí sa nezamýšľali nad tým, čo bude, ako to bude so starostlivosťou o zdravotne postihnutých po jeho ukončení. Neverili, nepripúšťali si, že môže nastať situácia, kedy kvalita života opatrovaných „padne“ na úroveň pred obdobím spustenia národného projektu.

A informácie, ktoré získal portál vozickar.sk, im dávali za pravdu.  Jana Izakovičová, projektová manažérka odboru národných projektov Implementačnej agentúry ministarstva práce už v apríli na našu otázku týkajúcu sa pokračovania projektu uviedla: „Hlavné aktivity tohto projektu končia v októbri 2015 a projekt v novom programovom období je  v štádiu prípravy. Zatiaľ je predčasné hovoriť o jeho parametroch.“

To teda znamenalo, že Slovensko peniaze na opatrovateľskú službu z fondov EÚ dostane aj v novom programovacom období 2014 – 2020! Táto pozitívna správa však v slovenských byrokratických reáliách ešte nemusí znamenať, že všetko je v poriadku, že o zdravotne postihnutých bude postarané tak, ako doposiaľ. A ani neznamenala. Keď totiž napriek očakávaniam nebola do konca augusta vyhlásená nová výzva pre projekt opatrovateľskej služby, tí, ktorí sa v danej sfére „pohybujú“, si uvedomili, že sa rodí jeden veľký problém.

Od prvých dňoch októbra už panika zachvátila aj opatrovaných a ich rodiny. Pochopili, že národný projekt nebude pokračovať kontinuálne, že opatrovatelia ľudí odkázaných na ich pomoc z jedného dňa na druhý nechajú bez pomoci. Tak sa aj stalo – v piatok 30. októbra od svojich klientov odišli, no v pondelok 2. novembra sa už nevrátili.

• Kauza národný projekt má dvoch vinníkov?

Skúsená odborníčka pracujúca viac rokov v sociálnej sfére, sa vyjadrila, že to je niečo strašné, neskutočné, do akej situácie sa dostali mnohí zdravotne postihnutí, ktorým národný projekt pomáhal. A v súvislosti s tým vyslovila otázku – k čomu je dobré, že mestské a obecné úrady vydávajú rozhodnutia o odkázanosti, keď opatrovateľa dostane len niekto a len za určitých podmienok?

Akoby svojou otázkou naznačovala, že zvaľovanie viny za súčasný krízový stav na Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny, ktoré je realizátorom národného projektu, nie je až také jednoznačné. A tým vlastne odkryla nový rozmer celej kauzy. Takže teraz je potrebné hľadať odpovede na dve základné otázky: Prečo došlo k prerušeniu opatrovateľskej služby zabezpečovanej prostredníctvom národného programu? A kto je vlastne zodpovedný za to, že ľudia odkázaní na opatrovanie, opatrovateľov nemajú?

• Ako keby človek bol len nejaké abstraktné číslo

Pri hľadaní odpovede na prvú otázku musíme dať priestor na vyjadrenie  ministerským úradníkom. Mali by vysvetliť, prečo, aj keď už v apríli bolo isté, že na pomoc opatrovaným budú ďalšie peniaze z eurofondov, nezabezpečili pokračovanie opatrovateľskej služby bez prerušenia.

Vo večerných správach RTVS v sobotu 31. októbra sa k tejto výčitke vyjadril Michal Stuška, hovorca Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny: „Úplne najideálnejšie by bolo, keby sa podarilo preklopiť pôvodné národné projekty do tých nových, ako keby bezbariérovo zo dňa na deň. To však nie je možné, pretože každý projekt z hľadiska svojej podstaty potrebuje svoje vyhodnotenie, analýzu, dofinancovanie. Každý projekt musí byť ukončený v daný deň a potom musí byť vyúčtovaný.“

Nami oslovená odborníčka pre oblasť sociálnej pomoci chorým a zdravotne odkázaným ľuďom sa vyjadrila, že také vysvetlenie je nedostatočné, neprijateľné, azda aj skresľujúce. Na zdôvodnenie pre niekoho možno až cynického, arogantného vysvetlenia dôvodov prerušenia pomoci odkázaným použila jednoduchý príklad – ak nejaká nemocnica získala vďaka národnému projektu život zachraňujúci lekársky prístroj, tak po jeho ukončení lekár nepovie pacientovi – teraz chvíľu počkajte, lebo najprv musíme projekt vyhodnotiť, analyzovať, dofinancovať. Ak by skutočne nemohol daný prístroj použiť, určite by využil inú formu pomoci, aby ho nenechal zomrieť. Ministerstvo práce sa však zachovalo tak, že svojho „pacienta“ nechalo napospas osudu.

My len dodajme, že v tomto vysvetlení ani len slovko nepadlo o tom, že problém, ktorý vznikol, sa týka ľudí, dokonca tých najohrozenejších – zdravotne postihnutých, trpiacich chorobami či sociálnou chudobou. Nebol vyslovený ani len náznak ľútostí nad tým, do akej nepriaznivej situácie sa postihnutí a ich rodiny zo dňa na deň dostali. Zrejme podstatné pre úradníkov je iba vyhodnotenie, analyzovanie, dofinancovanie. Ako keby človek bol len nejakým abstraktným číslom v úradníckej mašinérií štatistík a hodnotení.

• Nikto nemá istotu, že sa mu opatrovateľ vráti

V médiách následne odznela už oficiálna informácia, že nový národný projekt opatrovateľskej služby skutočne bude pokračovať, ale jeho začiatok sa o niekoľko mesiacov oddiali. Ak ministerská implementačná agentúra vyhlási výzvu na prihlásenie sa subjektov, ktoré chcú opatrovateľskú službu poskytovať, do začiatku decembra, opatrovateľská služba by sa mohla reálne obnoviť v januári, februári budúceho roka. Teda po troch, štyroch mesiacoch by sa mohol problém stovák ľudí odkázaných na opatrovanie vyriešiť.

„To nie je až také isté,“ vyhlásil náš ďalší informačný zdroj, ktorý je napojený na jednu z pracovných skupín pripravujúcich obsah nového projektu. „Zásadnou zmenou nového národného projektu bude prechod z operačného programu Zamestnanosť a sociálna inklúzia do operačného programu Ľudské zdroje. To umožní poskytovať opatrovateľskú službu aj v Bratislave a Bratislavskom kraji, čo počas trvania predošlého projektu podľa pravidiel EÚ nebolo možné.“

Toto rozšírenie však vyvolá veľké množstvo následných zmien. S pravdepodobnosťou rovnajúcou sa istote vznikne viacero situácií, kedy človek, ktorému bola opatrovateľská služba poskytovaná, ju v budúcom roku nedostane. Prvou možnosťou je, že subjekt, ktorý mu do októbra zabezpečoval opatrovateľa, do nového programového obdobia nebude zapojený pre nedostatok pracovných miest pre daný región. Druhou možnosťou je, že do projektu zapojený bude, ale kým tohto roku poskytoval služby napríklad 150 opatrovaným, v novom projekte bude môcť službu poskytovať už len 70 klientom. Zo svojho zoznamu teda bude musieť vyradiť 80 ľudí.

A keďže to nie sú jediné možnosti, ktoré môžu skomplikovať opätovné získanie opatrovateľa, ubolených ľudských osudov ako krížov pripomínajúcich nenadväzovanie jedného prospešného a úspešného projektu môže byť po januári, februári 2016 skutočne dosť. V mnohých rodinách sa preto musia nachystať na hľadanie iných východísk zo súčasnej ťažko riešiteľnej situácie.

Na druhú otázku – A kto je vlastne zodpovedný za to, že ľudia odkázaní na opatrovanie, opatrovateľov nemajú? – budeme hľadať odpoveď v samostatnom príspevku, ktorý uverejníme už zajtra 27. novembra.

(j.szabó@vozickar.sk)

Ďalšie články z tejto kategórie:

https://www.vozickar.info/tisice-opatrovanych-vdaka-unii/

https://www.vozickar.info/centra-vcasnej-intervencie-na-slovensku/

https://www.vozickar.info/telemedicina-na-slovensku/

https://www.vozickar.info/eurokluce-pre-zdravotne-postihnutych-k-toaletam-su-v-nedohladne/