Heřman Volf: „Všetko sa dá“ (len treba chcieť)

Ľudia, pre ktorých je invalidný vozík základným prostriedkom i nástrojom mobility, vnímajú svoj hendikep rozdielne. Tí „najhorší“, pre seba samých i svoje okolie, trpia filipínskym syndrómom. Bičujú sa výčitkami a otázkami (prečo práve ja?) ako fanatickí kresťania pred Veľkonočnými sviatkami. Tí najlepší, hlavne pre svoje okolie, hocˊ sú na vozíku, pomáhajú iným. A takým je aj Heřman Volf (51) z Česka.

V jednom článku sme sa dočítali, že meno H. Volf je v jeho domovine pojem. Každý vozičkár ho pozná alebo o ňom už niekedy počul. A keďže niektoré jeho aktivity majú presah až na Slovensko, je načase sa s ním zoznámiť.

• Meditácie a iný stav vedomia na nemocničnom lôžku

Do štyridsiatky bol H. Volf taký obyčajný chlap. Ženatý, dve dcéry, s niekoľkými zamestnaniami za sebou, s viacerými cieľmi pred sebou. Možno sa trochu vymykal z českého priemeru tým, že od detstva veľa a rád športoval. Robil atletiku, oštep, kanoistiku, triatlon.

Všetko sa zmenilo v roku 2006 na jednej nočnej lyžovačke. (Presne) sa trafil do diery na okraji zjazdovky, ktorá tam ostala po údržbe svahu. Nasledoval pád a zlomenina posledného hrudného stavca (TH 12). Na lôžku Spinálnej jednotky v pražskej Fakultnej nemocnici Motol sa dozvedel, že chodiť už nikdy nebude. Bolo to šokujúce poznanie. Človek sám so sebou v takýchto chvíľach ľahko prepadne zúfalstvu a beznádeji. Volf, keď spomína na to obdobie, vraví, že ho zachránili jedine dlhé a hlboké meditácie. Rok pred úrazom totiž absolvoval kurz samoliečiteľstva a tak 90 percent času v nemocnici strávil v inej (zmenenej) hladine vedomia.

Pri pozeraní súťaží na paraolympiáde v Turíne (Taliansko) si na nemocničnom lôžku uvedomoval, že život sa mu obracia naruby. Svojho milovaného športu sa však nechcel vzdať. Ešte počas rehabilitácie si ako prvé vyskúšal plávanie, neskôr aj lukostreľbu. Po roku sa na svah vrátil na monoski. Vyskúšal si vodné lyžovanie i zoskok padákom. Jeho najčastejšie športové aktivity sa však začali spájať s handbike.

• Vozičkár H. Volf a jeho hlavné aktivity
  

Bicykel na ručný pohon bol na začiatku aktivít, ktoré vyústili až k systematickej pomoci ľuďom s pohybovým hendikepom.

H. Volf sa najprv na handbike vybral do Paríža s tým, že o ceste natočí dokument. Nasledovali projekty – Krížom-krážom po Európe na handbike a Cesta do Vatikánu. Besedy o týchto aktivitách boli spojené s finančnými zbierkami pre konkrétnych imobilných ľudí. Volf si totiž povedal, že keď je o jeho projekty záujem zo strany médií a sponzorov, nech majú z toho prospech aj iní.

Nasledovala cesta do Nórska. Takmer dvetisíc kilometrov priamo do hlavného mesta. Do Osla však nebicykloval samoúčelne. Tento projekt zabezpečil splnenie sna osemnástim deťom po mozgovej obrne. A práve táto aktivita bola posledným impulzom pre vytvorenie občianskeho združenia Cesta za snom, ktoré organizuje športové súťaže, zájazdy. Ich zmyslom je dostať handicapovaných medzi zdravých, ukázať im, že ich život môže byť iný.

Združenie pravidelne otvára aj zážitkové kurzy, ktorých sa zúčastňujú imobilní i zdraví jedinci spoločne. Aj keď prvotným cieľom bolo naučiť zdravých pomáhať hendikepovaným, nielen Heřman Volf postrehol veľmi  zaujímavú skutočnosť. Ukázalo sa totiž, že handicapovaní nie sú vo všetkých situáciách automaticky tí slabší. Keď napríklad prišla na rad jazda na trenažéri handbike, vozíčkari excelovali.

Volf stál aj za prvými cyklistickými pretekmi družstiev, v ktorých musí byť aspoň jeden imobilný cyklista na handbike. Dnes je toto podujatie známe pod názvom Opel handy cyklo maratón. Jednotlivé kolektívy musia prejsť 2 222 kilometrov naprieč Českou a Slovenskou republikou v limite 111 hodín. Všetky tímy musia zastaviť na vopred určených kontrolných miestach. Tie tvoria spinálne jednotky a rehabilitačné centrá pomáhajúce ľuďom s poškodenou miechou.

• Prvé motivačné heslo na záver – Všetko sa dá

Ďalšie nápady, ako aktivizovať vozičkárov, má H. Volf neúrekom. Spomeňme len letný a zimný kvadriatlon. Jeho podstatou je, že zmiešané dvojice – zdravý – imobilný, žena – muž, junior – senior súťažia v rôznych športových disciplínach. Môžu si vzájomne pomáhať, no do cieľa musia prísť spoločne.

Zaujímavým projektom sú aj cyklistické vychádzky pod názvom Okolo miest naprieč hendikepmi. Podstatou tejto aktivity je zorganizovanie cykloturistického podujatia pre pohybovo znevýhodnených a zdravých účastníkov. Nie je to súťaž, ale cyklistická vychádzka, v ktorej je víťazom každý, kto prejde cieľom. Najčastejšie sa jazdí po cyklistických chodníkoch. A každé české krajské mesto už toto podujatie hostilo.

Jeden z posledných projektov, za ktorým stojí H. Volf, má názov Boríme sa s tým všetci. Ide v ňom o integráciu športu, vzdelávanie a zábavy v jednom. Ideovou podstatou je sebaobranný systém KravMaga, ktorý vychádza z izraelského modelu moderného systému riešenia a hlavne predchádzania krízových situácií v bežnom živote.

Keďže Heřman Volf a jeho združenie Cesta za snom prichádza stále s novými, zaujímavými aktivitami, za týmto článkom nemožno dať definitívnu bodku. Preto ho ukončíme jeho prvým motivačným heslom – Všetko sa dá (len treba chcieť).

(j.szabo@vozickar.sk)

Ďalšie články z tejto kategórie:

https://www.vozickar.info/nezastavitelni-obsadia-slovensko/

https://www.vozickar.info/festival-integrovanych-divadiel-znovu-zaujal/

https://www.vozickar.info/no-limits-himalaya-2016-aj-vozickarom/

https://www.vozickar.info/festival-pojd-dal-adrenalinom-voziku/